Každý, kto pracuje s ľuďmi, má určite mnoho podobných zážitkov. Ľudí, ktorí to robia celý život, rešpektujem. Tento blog som sa donútil napísať aj vďaka tomuto článku.

Ak si dobíjate kredit, máte niekoľko možností. Jedna z nich je kúpiť si dobíjací kupón, opatrne zošúchať stierateľnú vrstvu a 14 miestny kód použiť. Alebo:

"Ja som to peniazom naozaj jemne oškrabal a aha, čo sa s tým dá robiť?"
Spomenul som, že kód je samozrejme nepoužiteľný ak neviete prečítať niektoré číslice, obzvlášť posledné štyri?
"No vzhľadom na to, že tam nemáte kód, nedá sa robiť nič."
Zákazník zvyšuje hlas a tempo reči:
"Ale ja som to naozaj jemne zošúchal. Že sa to tam zoškrelo, za to ja nemóžem. Chcem to reklamovať."
"Je to poškodenie zákazníkom, to reklamovať nemôžete."
Jeho adrenalín rastie, veď ja mu predsa vôbec nechcem pomôcť!
"Jakože? A to sú tie peniaze, čo som si kúpil, v piči?"
"Takpovediac áno."
"Výborne. Výborne! A čo teraz jako?"
"Teraz nič. Môžete si kúpiť druhý kredit."
"Jak si to predstavujete? Toto je v piči! Toto je v piči!" a opakoval to, až kým som ho nestratil z dohľadu.

Operátor, u ktorého som pracoval, paušály ako také vo forme známej od konkurencie nemá a neexistujú ani dotované telefóny, čo veľa zákazníkov nechápe.

"Dobrý deň. Ja som vaša zákazníčka dlho a chcela by som synovi vziať tento telefón Samsung Guru do faktúry."
Odpustil som si poznámku o tom, že Guru je pracovná pozícia, nie telefón...
"Oukej. U nás môžete telefón vziat cash - 250€, alebo na splátky."
"Nie. Ja to chcem do faktúry, tu mám faktúru, máte tam všetko, tam chcem aby šiel ten telefón," a víťazoslávne položila na pult svoju poslednú faktúru za hovorné. Za minulý mesiac. Tam chce mať telefón...
"Môžete ho vziať v hotovosti za 250€ alebo na splátky. Ste živnostníčka alebo zamestnaná?"
"Zamestnaná."
"Budeme potrebovať informácie od zamestnávateľa o príjme a kontakt naňho, kedže je to štandardný splátkový predaj."
"Nie, ja to tak nechcem. Tuto do faktúry to chcem vziať synovi na Vianoce. Takto to my brať nebudeme. Viete, ja som to brala na Kapucínskej, mám aj zmluvu aj všetko."
"Rozumiem, to je v poriadku. Ale dá sa to u nás len týmito dvoma spôsobmi."
"Nie, vy to zle hovoríte. Mám kartu, dlhé roky a chcem to k paušálu."
"My nemáme paušály s viazanosťou a teda telefóny k nim nie sú."
"Jasné. Tak ja teda pôjdem na námestie, tam mi to vybavia, dobre?"
"Nech sa páči, prajem Vám príjemný deň."

Stretol som sa aj s výkrikmi do tmy:
"Ale vy ste operátor pre socky!"

Alebo s fantómovými potrebami:
"Máte dáke pero?" z ničoho nič stála pri mne zákazníčka. Bez pozdravu, bez toho, že by som si všimol, kedy sa zjavila.
"Prosím?"
"Potrebujem pero, som tam (neurčité máchnutie rukou) a potrebujem niečo vypísať."
Podávam pero. Modré, obyčajné, nebrandované.
"Také škaredé? To nechcem."
"Píše."
"Nie, nechcem," a zmizla.

Často sa stávalo, že zákazníci bez základných informácií v oblasti, v ktorej som pracoval, ma presviedčali o tom, že sa mýlim. Často pomenili alebo absolútne zmutovali názvy telefónov a produktov, o ktoré mali záujem. Ale takýto prípad, ten bol len jeden:
"Motorolu VYDRA máte?"
"Prosím?"
"Motorolu vydra. Tú, čo má Android. A je do vody odolná."
"Myslíte Motorolu WILDER?"
"Nooo, hej."
"Tá nemá Android."
"Má, alebo možno som myslel inú typu. Teraz mám Nokiu. A tá má nevim čo... Modzillu tuším."
"Prehliadač? Nokie majú štandardne Operu mini."
"Symbian som myslel!"

Bez komentára:
"Dobrý deň. Máte Sony Ericsson Arc S?"
"Nie."
"A dá sa zobrať na splátky?"

Niekedy chceli zákazíci zjednávať. Aj keby som v skutku rád, v mojej právomoci to nebolo:
"Keby prejdeme celá rodina ku vám, štyri osoby, a chceme zobrať telefóny, dala by sa zľava vybaviť?"
"Nie."
"Ale takto sa opýtam - kebyže prejdeme celá rodina, štyri osoby, a chceli by sme telefóny zobrať, dala by sa vybaviť dáka zľava?"
"Nie."
"A nebude taká zľava? Trebárs o dva týždne."
"Nie."
"Tak ja teda dójdem potom."

A niektorí zákazníci chceli veci zadarmo:
"Dobrý deň. Čo potrebujem keď chcem žiadať o mobilný telefón?" 
"Myslíte na splátky?" 
"No... Ja som aktivačný a chcem požiadať o mobilný telefón." 
"No potrebujete údaje od zamestnávateľa a..." 
"Ale ja chcem žiadať o mobil. To musím robiť na ten telefón?" 
"Samozrejme, je to štandardný splátkový predaj." 
"To musím chodiť do roboty? Čo som kokot?"

Ak máte podobné skúsenosti, nehanbite sa o ne podeliť v diskusii. A gratulujem Vám k pevným nervom :)